Pôvod: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Je v celej strednej Európe všeobecne ohrozeným druhom a je ako takmer vyhynutý druh uvedený v Červenom zozname. Za znížením jeho populácie je masívna regulácia riek pre riečnu plavbu, ako aj budovanie riečych kanálov, či protipovodňových hrádz a taktiež výsadba hospodársky produktívnejších topoľových hybridov.
Opeľovacie pomery: kvitne v apríli. Je dvojdomý, teda na jednom strome sa nachádzajú buď samčie alebo samčie kvety, pre tvorbu plodov sú potrebné obe pohlavia.
Rast: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa 80-100 rokov. Vytvára mohutné stromy s nepravidelnou, široko rozložitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m. Staré stromy topoľa čierneho sú impozantné svojim silným hrčovitým vzhľadom. Má oblé konáre s kosoštvorcovými až srdcovitými listami. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Obsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.
Plod: je vajcovitá tobolka. Semeno je podlhovasté, drobné s chocholčekom bieleho páperia. Plody dozrievajú v máji až v júni.
Stanovište: prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. pH preferuje od mierne kyslého až po mierne zásadité.
Odolnosť: je u nás plne mrazuvzdorný
